Autor: Obec Prsa
Triedený zber BRKO v obci Prša
Z poskytnutých finančných prostriedkov sa zabezpečí dodávka hnuteľných vecí, ktoré sú nevyhnutné k triedeniu zberu BRKO: Kolesový traktor, čelný nakladač, kontajnerový nosič a veľkokapacitný kontajner. Vytvorí sa systém/spôsob zberu od občanov tzv. „zber od domu“ v stanovených intervaloch.
Zvýšenie energetickej účinnosti budovy Kultúrneho domu a Obecného úradu v obci Prša
Hlavným cieľom projektu je zvýšenie kvality života pre vidiecke obyvateľstvo dobudovaním a skvalitnením infraštruktúry miestnych základných služieb pre obyvateľov obce Prša so zámerom skvalitniť infraštruktúru pre poskytovanie miestnych služieb v oblasti trávenia voľného času a rozvoja kultúry v obci.
Geológia
Geológia, geomorfológia
Kopce v pozadí sú svedkami búrlivej sopečnej činnosti z dávnej minulosti. Najväčší z nich je Veľký Bučeň (514,3 m n. m., na ľavej strane), ktorý pred 2 miliónmi rokov ešte v podobe hrozivej sopky chrlil zo seba horúcu bazaltovú lávu. Sopky v tej dobe sa rad radom vytvárali po hlboko siahajúcich tektonických zlomoch. Južne od Veľkého Bučeňa fungovala sopka Malého Bučeňa, potom Okrúhlica a nakoniec Remeta (Bukovina). Z každej z nich vytiekla láva, ktorá sa na povrchu široko rozliala a zatiekla do okolitých riečnych dolín.
Tento lávový pokrov dnes siaha na severe až k Husinej, na východ ku Konrádovciam a na juh k Fiľakovu. Bazalt poskytuje okolitému obyvateľstvu možnosť živobytia, pretože je vhodnou surovinou na výstavbu ciest i domov. Preto tu založili niekoľko kameňolomov, najmä pri Husinej, Veľkých Dravcoch, Konrádovciach a pri Bulharoch. Lávový pokrov bol v minulosti širší, neskôr sa okrajové kryhy z neho oddelili a tvoria dnes samostatné kopce. Takto vznikol kopec Kerčík pred nami alebo Kohútí vrch pri Fiľakove.
Od Čakanoviec k Trebeľovciam sa tiahne lávový prúd v ktorom taktiež založili niekoľko kameňolomov.
Posledné zvyšky vulkanickej činnosti sa zachovali vo Fiľakove. Sopka na Červenej skale a na Fiľakovskom hradnom vrchu pred 400 tisíc rokmi vystreľovala do vzduchu drobné hráškovité úlomky, no láva z nich už nevytiekla.
Sopky už dávno vyhasli, krajina sa stíšila a potoky vytvárali široké doliny v okolitých sypkých pieskovcoch. Takouto je dolina Belinského potoka, ktorá sa pri Prši spája s dolinou potoka Suchá. Ich brehy tvoria prevažne pieskovce, ktoré sa pred 20 miliónmi rokov usadili na dne teplého a plytkého mora.
(Ľudovít Gaál)
Československá Akadémia Vied v roku 1966 zmapoval lokálne názvy územia obce: 1. Bertholdé, 2. Határ, 3. Nagynyilas szántó és rét, 4. Pusztaalja, 5. Kenderszer, 6. Ivánhegy. 7. Vadóka, 8. Kiskútfeli, 9. Agyagos, 10. Bató, 11. Csereszke, 12. Kertalja, 13. Coburgé, 14. Kerekerdő, 15. Kertalja, 16. Kishegy, 17. Hosszak, 18. Borsószer, 19. Fecskefark, 20. Káposztás, 21. Tó, 22. Tanítórét, 23. Bikarét, 24. Községi rét, 25. Alsópást, 26. Felsőpást, 27. Domb, 28. Úrrétje, 29. Papé, 30. Iskolarét, 31. Zselléreké, 33. Varga földje, 32. Keresztalja, 34. Bérzc, 35. Borszeg, 36. Bónáék, 37. Kenderföld, 38. Varga rétje, 39. Túlsó rét.
Pôda územia medzi potokom Suchá a železničnou traťou je piesočitá, ostatné hlinovitá.
Etnografia
Etnografické zaujímavosti Prše
Prša bola jedným z prvých miest etnografického výskumu v Maďarsku. Priekopník výskumu Palócov, Antal Reguly (1819 – 1858), bol tiež v Prši počas svojej najvýznamnejšej domácej zberateľskej cesty po Novohrade a Gemeri na jeseň r.1857. Zmienil sa tu o obytnom dome a o veľkej palóckej rodine: „ Z jedného rodu žije v dome so synmi brata Jánosa Szabóa a ďalej aj syn jedného je ženatý, to znamená, že 6 manželských párov. Okrem toho už iba jeden chlapec. Celý rod z domu mal 15 osôb, hlavným gazdom, ako najstarší, bol János, hlavnou gazdinou jeho manželka, a ostatní boli ako služobníctvo domu.“
Dokonca pozoroval aj pec, ktorá v tej dobe bola ešte v izbe: „Táto obývacia izba je široká 2 ½, dlhá 4 siahy (4,75 x 7,60 m), je hlinou vytretá, pri peci je lavička. Predná strana pece je na kameni, pod ktorým je oheň, nad ním sa začína komín na 2 1/2 stopy (75 cm) vysoko a je tkaný a ílovitý, na povale z tehál … Komora na spanie je 7 siah dlhá, 2 ½ siah široká 7 postelí 1 detská postieľka okolo steny, pri každej posteli sú 2 debny, 1 skriňa, nad každou posteľou sú zavesené poháre, na stene sú obrazy. Na slamníku sú dve alebo tri plátené podložky, husacím perím plnené, vankúše a periny. Medzi izbou a spálňou je malá komôrka, kde sú potrebné veci pre kuchyňu. Po komôrke na spanie je kamenná komora so železnými dverami, v ktorej sa nachádza zrno, potom maštaľ pre kone, maštaľ pre voly, maštaľ pre kravy, ďalej vedľajšia budova, stodola, nakladač, do ktorého sa vkladá zrno aj so slamou. Chliev pre ošípané a husi, 5 koní, 2 žriebätá, 4 voly, 3 kravy, 3 teľatá, 3 staré ošípané, 6 prasiatok, 16 prezimených husí, 20 husí, 12 starých sliepok… “
V polovici 19. storočia ešte stálo na území Palócov veľa drevených domov. Jeden z nich opísal Reguly v susednom Kurtáni: „stenu domu tvoria tesané brvná (dve drevené dlahy uprostred dreva) prichádzajúce do hradidla, čo je v podvale. Potom sú omietnuté, bielené vápnom, na stenu prídu vodonosné brvná, ktoré držia prepážky pohromade, na tie prídu priečne nosníky,
stabilizačné dosky, ktoré sú opäť omazávané hlinou (v hrúbke 3 prstov)… Ku koncu priečnych nosníkov sa pripevnia nosné trámy, ktoré tvoria strechu a sú spevnené drevom. Nosné trámy sa pospájajú latami a tak príde na to slama alebo pálená krytina alebo šindeľ. Najstarší skladovací nábytok, tesané debny mali hradidlovú štruktúru.
Do konca storočia boli drevené domy nahradené domami z nepálenej tehly, ale hospodárske budovy boli naďalej zhotovené z dreva. Ako pamiatka na tento starobylý spôsob stavby sa v Prši zachovala v obrovskej stodole. Obytné domy z konca 19-ho a zo začiatku 20-ho storočia, podobne ako v okolitých dedinách v tejto oblasti, boli na konci dlhých pozemkov postavené smerom do ulice. Aj dnes sú pod jednou strechou viacbytové domy, ktoré sú domovom niekoľkých rodín. Najbežnejšie delenie je: izba – kuchyňa – komory, stajne. Vonkajší vzhľad sa líši v tvaroch striech, vrátane typickej sedlovej strechy s došteným štítom a ostreším, so štyrmi sklonmi valbovej a murovanej sedlovej strechy, ktorá odoláva vode. Na zastrešenie sa používa už od konca 18. storočia škridla, typický produkt z okolitých tehelní.
Vode odolávajúce strešné dosky zdobili vyrezanými vzormi, najčastejšie krížom. Murovaný štít bol obmieňaný rôznymi vetracími oknami a zvyčajne dvojoknové priečelie z ulice bolo zdobené sádrovými ornamentmi. V domoch starších ako 100 rokov sa ešte nájde dokonca „hlavný trám“, ktorý podopiera stropné trámy v pozdĺžnej osi domu. (István Böszörményi)